Aj keď je leto a zo zvyku by sme mohli povedať, že ide o cestovateľskú sezónu, dnes je už cestovanie a spoznávanie najrôznejších kútov sveta témou po celý rok. Lacné letenky a cestovateľské aplikácie ako Booking, či Airbnb spravili dostupnými tisícky miest a destinácií. Cestovanie však so sebou prináša aj rôzne riziká, ktoré si málokedy uvedomujeme. Prichádzame do rôznych kultúr, miest, kde je veľa ľudí a teda kde sú príležitosti aj pre tých menej čestných a šľachetných. Skrátka, množstvo ľudí priťahuje aj problémy.

My v TCA sa snažíme pripraviť vás fyzicky aj psychicky na to, aby ste zvládli najrôznejšie situácie. Jednou z nich je práve aj cestovanie. Ondrej pracoval 20 rokov v oblasti osobnej bezpečnosti a ochrany osôb z toho viac ako 10 rokov v zahraničí ako člen a Team líder bezpečnostného tímu pre HNWI klienta. Videl kus sveta, najrôznejšie miesta a mestá a ocitol sa v mnohých situáciách. Rád sa podelil o pár cestovateľských tipov.

Ondrej, čo je teda základný princíp alebo rada, ktorý by si dal cestovateľom?

Nie je možné všetky situácie zhrnúť do jednej rady. Ak by som však mal sformulovať jednu vetu, tak by znela „Kvalitná príprava a plánovanie je základ“. A to nie len pri cestovaní. Platí to aj v biznise, pri akomkoľvek projekte a v mnohých ďalších aspektoch života. Nikto z nás neplánuje zlyhať, bohužiaľ väčšina z nás zlyháva v plánovaní. A tam siahajú korene väčšiny problémov.

Chápem, ale na čo a ako sa treba pripraviť? Nemôžeme predsa počítať s každým rizikom od prechladnutia až po výbuch sopky.

Príprava na krízovú situáciu začína oveľa skôr, ako sa vôbec rozhodneme, že niekam ideme. Už len to, že človek chodí napríklad na naše kurzy v ňom vytvára vnútorne pripravenosť. Aj tu v TCA sa človek stretáva so stresom, úzkosťou a napätím, či a ako zvládne kurz. A už to, že ho zvládne a naučí sa v tomto prostredí a stave fungovať ho robí pripravenejším. To je základ, na ktorom môže stavať. A presne ako vravíš, krízová situácia môže mať rôzne podoby. Autonehoda, požiar v hoteli, streľba, alebo aj ochorenie dieťaťa na dovolenke. Je rozdiel, ak ukladám večer do postele dieťa s horúčkou s pocitom, že mám overené číslo na detského doktora, ktorého som už predbežne kontaktoval a viem, kde sa nachádza detská pohotovosť, a keď sa v noci budím na plač dieťaťa v horúčke a začínam riešiť problém uprostred noci. Mať plán je dôležité. Vo svete bezpečnosti sa tomu hovorí byť OPS, teda byť „operational“. Inými slovami byť pripravený.

To je veľmi praktický príklad. Je na ňom pekne vidieť, že v TCA sa neučíme len „bojovať“, ale hlavne rozmýšľať. Ale teda ako byť pripravený na všetky riziká? Alebo aspoň na väčšinu z nich.

Prirodzene nevieš predpokladať 100 % rizík a odstrániť ich. Vieš však znižovať riziko tak, že krízam predchádzaš implementovaním osobného bezpečnostného plánu pre rôzne prostredia a situácie. Vo svete profesionálov sa tomu hovorí Standard operating procedures, skrátene SOP's. Je to dôležité, lebo ak už riešim krízu konfliktne, teda konfrontáciou, znamená to, že som niekde predtým zlyhal v príprave, pozorovaní a osobnej bezpečnosti. Konflikt je to posledné, čo chceš na dovolenke, alebo kdekoľvek inde riešiť. Vyhni sa mu ako len môžeš. Súčasťou prípravy je napríklad aj to, že pred cestou sa pozrieš na politickú situáciu a dynamiku v tvojej destinácii. Teraz napríklad vidíme eskaláciu napätia medzi Srbskom a Kosovom, čo môže byť pre mnohých v lete destinácia, kde sa vyskytnú. Ak nie priamo, tak v blízkosti, ale aj to má vplyv na bezpečnosť. Môže tam vypuknúť vážny spor a cestovateľ môže byť zasiahnutý už len počas tranzitu cez Srbsko. Napríklad utečeneckou vlnou alebo kolaterálnymi škodami, či obmedzeniami ako sú výpadky elektriny, komunikačných sietí, alebo obmedzeniami v dôsledku transportu ozbrojených síl.

Chápem, ale ľudia si väčšinou idú na dovolenku oddýchnuť a nie byť v strese, kde a čo sa môže stať. Nepríde Ti tento pohľad na život prehnane napätý?

Vieš, keď si zo svojej pripravenosti spravíš životný štýl, stane sa to súčasťou tvojho dňa a v mnohých situáciách ti to pomôže. Voláme to “taktická kultúra”. V hlave si vytvoríš súbor zvykov, ktoré sú na prvý pohľad zvonku nepozorovateľné, ale opakujú sa a počas dňa sa nimi riadiš v rôznych prostrediach a upravuješ ich podľa situácie. Napríklad spôsob akým parkujem auto. Vždy tak, aby som mohol rýchlo a pohodlne odísť a nezostal zablokovaný. Je to zvyk a keď si ho zavedieš, už nad tým nerozmýšľaš. Alebo to, kde si sadnem v reštaurácii, alebo ako si uložím veci na hoteli. Dobré je spraviť si z toho takú hru. Nazvime ju “Čo ak?”. Kým ostatní budú so sklonenou hlavou hľadieť do telefónu, ty si objednáš kávu a rozhýbeš mozog. Ako budem reagovať, ak sa stane toto? Aké sú okolo mňa riziká a ako na ne budem reagovať, ak nastanú? Zásady a kroky, ktoré si vytvoríš sa časom stanú zvykom a tvoja bezpečnosť sa zvýši. Riziká bežne predvídame, keď sa staráme o svoje deti. Mama už automaticky kladie ruku medzi hlavu dieťaťa a roh stola. Ak však máme myslieť na svoju bezpečnosť, sme často ľahostajní a nepripravení.

Už si viackrát spomenul deti na dovolenke. Tie sú asi samostatná kategória rizika, však? Máš nejaké odporúčania aj pre ne?

Určite áno. Okrem toho, že o ich bezpečnosť sa budete určite starať vy sami, tak bude perfektné, keď aj deti samotné budú vedieť, čo robiť. Treba ich učiť obozretnosti a nenechávať osamote. Sú hravé, nepozorné a ľahko dokážu spraviť nepredvídateľné veci. Naučte ich reagovať v prípade, že sa ocitnú bez vás. Nech zotrvajú v mieste posledného kontaktu s vami a nesnažia sa vás nájsť. Ak majú niekoho osloviť, nech vedia, že je dobré osloviť osoby v uniformách. Naučte ich, že je lepšie osloviť so žiadosťou o pomoc ženy. Tie majú viac materinského cítenia ako muži a skôr im pomôžu. Sú aj menším rizikom. Za základnú vec považujem, že deti majú pri sebe kontakt na svojich rodičov.

No a možno to niekomu príde desivé, ale odfoťte si deti každé ráno. Aktuálna fotka v prípade straty dieťaťa je pre pátracie zložky dôležitá.

Hrozná je už len predstava, že sa dieťa stratí. Nikomu nič také neprajem. Napadá ma ale riziko, ktoré je asi najčastejšie – krádež. To sa stalo už aj mne, aj keď nie pri cestovaní. Máš nejakú radu aj na toto riziko?

Áno, toto je asi najčastejšie riziko. Základným pravidlom, ktoré každý určite pozná je nevyčnievať a nepútať pozornosť, aj keď na trhovisku v Tanzánii to môže byť pre Európana ťažké. 😊 Zlodeji sú vynaliezaví. Tu je opäť dôležitá príprava, plánovanie a osobná bezpečnosť. Ak predpokladám, že sa také niečo môže stať, tak priorizujem svoje vybavenie a rozložím ho podľa toho. Na sebe si nechám peňaženku, doklady, telefón, teda zdroj komunikácie. Menej dôležité veci do osobného batohu a zvyšok do kufra. To najdôležitejšie neodkladám mimo seba ani v lietadle.

Jeden kolega, ktorý pracoval na kontrakte v Ázii často lietal do Európy s výplatou v hotovosti v US dolároch cez letisko v Dubaji. Kupoval si tam košeľu a v obchode vytiahol z batohu zhluk sto dolároviek a zaplatil. V lietadle odložil batoh do priestoru nad sedadlom a celý let po dobrej večeri prespal. Ráno skontroloval batoh aj peniaze a spokojný, že je všetko ok a vystúpil. Až doma zistil, že stodolárovka je len na vrchu balíčka a zvyšok sú jedno dolárové bankovky. Prišiel tak o pár tisíc dolárov. Neskôr zistil, že sú to bežné praktiky na tomto letisku. Zlodejom sa oplatí kupovať letenky na lety do EÚ, USA, či Austrálie, kde lietajú solventnejší pasažieri a po vytipovaní na letisku ich počas spánku za letu okradnú.

Tak to skutočne zamrzí. Vidíš to, aj majster tesár sa občas utne. Verím, že tebe sa nič podobné nestalo a tvoje plánovanie a príprava vychádzali lepšie.

Každý máme lepšie a horšie dni. A niekedy je situácia a prostredie naozaj náročné a vyskytnú sa udalosti, na ktoré človek nemyslel. Dôležité je reagovať a adaptovať sa na novovzniknutú situáciu. Klamal by som keby som tvrdil, že všetky naše misie išli hladko a klient bol vždy spokojný s výsledkom. Podstatné je naozaj mať oči a myseľ otvorené.

V roku 2013 som napríklad s jedným VIP klientom navštívil Istanbul. Nevynechali sme ani svetoznámy nočný klub Reina. Na prvý pohľad boli bezpečnostné procedúry na vstupe zdĺhavé a pri nočnom návale sa pred vchodom tvoril veľký dav ľudí. Tomu sme sa chceli vyhnúť, pretože predstavoval potencionálne riziko. Klub Reina mal aj malý dok pre malé plavidlá a na naše počudovanie boli bezpečnostné procedúry v ňom jednoduchšie. Očakávali totiž, že dok využijú iba solventnejší zákazníci. My sme to vyhodnotili ako bezpečnostné riziko, aj keď sme na vstup využili práve túto možnosť. Stôl pre klienta sme však vybrali na poschodí. Ďalej od tanečného parketu a opäť mimo davu ľudí. Taktiež sme mali pripravenú bezpečnú miestnosť (safe room), keďže sme predpokladali, že opustiť klub v prípade krízy by bolo nemožné. Bežne v ňom bývalo 2000 ľudí. Vtedy všetko dobre dopadlo, ale boli sme pripravení.

Bohužiaľ na Silvestra v roku 2017 útočník v tomto klube využil práve spomínaný dok, vstúpil do klubu a usmrtil desiatky ľudí. Unikol aj napriek tomu, že v uliciach Istanbulu bolo 35 tisíc policajtov.

Rozumiem a zapamätal som si. Príprava, plánovanie, plánovanie a ešte raz plánovanie.

Áno, presne tak. Dobrý plán môže zachrániť život, alebo prinajmenšom skrátiť tvoju reakčnú dobu a dobu vyriešenia krízovej situácie, či problému. Zhrniem to do pár bodov:

A na toto všetko musím mať pripravené prostriedky a vybavenie. Takže mám pri sebe napríklad doklady, peniaze v hotovosti, kľúče od auta a pod. A tiež napríklad večer v meste nechodím v žabkách z pláže. Nie je nič horšie ako riešiť krízovú situáciu bosí. Ako budem niesť dieťa? Na zemi môže byť rozbité sklo, môže unikať cez zlý terén, kamene a pod.

No a samostatná kategória pripravenosti je fyzická a mentálna pripravenosť. Budem vládať bežať? Vydrží mi dych? Nespanikárim? Nezamrznem? Ako sa zachovám pod stresom?

A to sú presne veci, v ktorých sa môžeš zlepšiť na kurzoch v TCA.

Fyzická a mentálna pripravenosť sú určite základom nie len pri cestovaní. Ale o tom si povieme zase niekedy na budúce. Ďakujem Ti za cenné rady a tipy Ondro. Vidíme sa v TCA 😊